Ten spomínaný poľovník mi rozprával príhodu, ako chodil pravidelne prikrmovať zver a na krmivo sa naučil chodiť aj mladý medveď. Prv nachádzal pri krmelci len jeho stopy. Neskôr ho videl, ako obďaleč obchádza a čaká na svoj prídel potravy. Po nejakom čase sa už ani neunúval postaviť a ležal pár desiatok metrov od krmelca. A vtedy si poľovník povedal, že ukáže medveďa i svojej žene. Nuž pribral manželku do džípu a poď ho kŕmiť. Prišli ku krmelcu, medveď ich už čakal. Ležal priamo pri válove a keď prišli bližšie, lenivo sa postavil a odišiel pár metrov ďalej. Žena poľovníka sa bála vystúpiť a poľovník rýchlo vysypal krmivo a zaliezol do auta.
Áno, presne tak to je, ako v tej príhode. Medvede, ale i iné zvieratá si veľmi ľahko zvykajú na bezstarostný prístup k potrave. A nebolo by na tom nič zlé, keby medveď nebol šelma. Možno sa mnohým z vás chodia pásť do záhrady srnky a pokiaľ nepáchajú nejakú veľkú škodu, nikto ich odtiaľ nevyháňa. Videl som viacero záhrad, kde mali ľudia postavené senníky so senom pre zvieratá. Ale medveď je medveď. Neviem, či sa nájde niekto, kto ho rád vidí "za humnami".
A práve tu je ten problém. Ak sa niekde v záhrade objaví medveď, je veľmi pravdepodobné, že ho v najbližších dňoch uvidíte v správach. Ale ešte som v správach nevidel žiadnu reportáž o tom, ako k tomu došlo. Ako sa to mohlo stať, že prirodzene plachý medveď sa prestal báť ľudí a kľudne sa večer prechádza po dvore, či záhrade?
A tu by som sa vrátil k našej príhode. Je to jedna z ciest, kde navykáme medvede na náš pach a našu prítomnosť. Videl som v lese veľa miest s krmivom, pri ktorých som našiel stopy od medveďov. Prevažujú hlavne mladé jedince, ktoré si zvykajú na prísun potravy a prítomnosť človeka oveľa ľahšie.
Čím to je? Čo sa zmenilo oproti minulosti? Nie je tomu tak dávno, čo sa lesná zver kŕmila zväčša senom dopestovaným na lúke pri "krmelci". Len výnimočne sa našli nejaké jablká na prilepšenie. Až socializmus k nám priniesol lisované kŕmne zmesi v podobe granúl. Dnes sa k nim pridáva kukurica, jablká, obilniny, repa, zemiaky, mrkva, či pečivo. A všetko to chutí nielen vysokej a diviačej zveri, ale i medveďom. Ľudia neboli takí majetní, aby si mohli dovoliť kŕmiť lesnú zver zemiakmi, či inými "dobrotami". Všetko sa zužitkovávalo v domácnosti na chov ošípaných. Dnes je situácia iná. Klasické senníky nahrádzajú stopy od traktora, ktorý kdesi v lese vykydne na hŕbu nahnité zemiaky. Načo senník? Úplne postačuje, že opodiaľ sa narýchlo vybuduje nejaký posed, aby bolo odkiaľ strieľať. Poľovnícka etika sa už dávno vytratila. Priviesť sa džípom, zastreliť, naložiť a odviesť. Realita dnešných dní.
Snáď nič lepšie nevystihuje súčasnú situáciu ako senník prerobený na poľovnícky posed, vyzdobený symbolom poľovníkov - plechovkou od piva.
Nedá mi ešte nespomenúť článok Víkend v divočine Soni Mäkkej, ktorá sa len nedávno vrátila z návštevy Aljašky. (Linky nájdete pod článkom.) Vo svojich článkoch spomína tzv. BRFCák - bear resistent food container, ktorý sa používa na ochranu potravín pred medveďmi. Ich používanie v aljašských národných parkoch podstatnou mierou znižuje riziko útoku medveďa na človeka. U nás robíme pravý opak. Namiesto toho, aby sme medveďom zabránili v prístupe k ľudskej potrave, my ich naopak prikrmujeme a navykáme. A potom sa len divíme, čím to je, že nám tie drzé medvede lezú do záhrad?
Prikrmovanie zveri nie je samozrejme jediný spôsob, ako navyknúť medveďa na ľudí, či ľudskú potravu, ale nazdávam sa, že ide o významný faktor, ktorý má dopad na stratu plachosti. Zákaz prikrmovania divej zveri krmivami, ktoré chutia medveďom v oblastiach s ich výskytom (mimo obdobia ich zimného spánku) by bol určite tým správnym krokom. Aj o medveďoch platí: "Čo sa za mladi naučíš..."
Prikrmovaním medveďa ohrozujete nepriamo nielen život samotného zvieraťa, ale aj ľudí vo svojom okolí. Ak máte v záhrade jablká, na ktoré vám chodia medvede, oberte ich! A ak ich nebudete jesť, radšej ich vyhoďte! Zbavíte sa tým nepríjemných nočných návštevníkov.
